Reakcie
-
Príspevky
-
Nedeľa, 27 Január 2013 21:42
Pstruh dúhový áno či nie?
Napísal Richard Štencl
Veľkosť písma Zmenšiť veľkosť písma Zväčšiť veľkosť písma Tlačiť E-mail Komentárov (10)
Ohodnoťte túto položku1 2 3 4 5 (10 hlasy)
Pstruh dúhový áno či nie?
Úlovky pstruha dúhového v revíroch Slovenského rybárskeho zväzu takmer trojnásobne prevyšujú úlovky pstruha potočného. Ročne ho rybári ulovia až 120 000 kusov. Čo je však za touto štatistikou?
Pstruh dúhový sa v posledných rokoch teší veľkej obľube športových rybárov a rybárskych hospodárov. Rybárom sa vychádza v ústrety vysádzaním nemalého množstva násady trhového dúhaka tesne pred sezónou, a to nielen do pstruhových a lipňových vôd, ale aj do kaprových revírov. Predpokladá sa totiž, že tieto ryby prekračujúce najmenšiu lovnú mieru sa veľmi rýchlo z revíru vylovia. Pri pohľade na údaje o tom, koľko konzumných pstruhov dúhových ide do revírov a koľko sa ich vyloví, však vzniká otázka, prečo je počet vylovených pstruhov dúhových podstatne nižší, často len mierne presahujúci 50 percent nasadených.Nižšie úlovky pstruha dúhového
Dôvodov môže byť niekoľko. Asi najdôležitejším je (ne)spoľahlivosť údajov odovzdaných športovými rybármi na konci roka na zosumarizovanie. Ak v rybárskych revíroch nie je dostatočná kontrola výkonu rybárskeho práva, dá sa predpokladať, že určitá časť ulovených a privlastnených rýb sa do prehľadu o úlovkoch nedostane. Niečo z rieky alebo jazera odčerpajú rybožravé predátory, malé percento z násady má možnosť prežiť rybársky tlak a neuloví sa na háčik. Ďalším problémom vznikajúcim najmä na tečúcich vodách je riziko výdatných dažďov krátko po vysadení rýb. Pstruhy z chovu, ktoré sa nestihli adaptovať na nové prostredie, prívaly vody splavia do úplne iného rybárskeho revíru, často do horších podmienok. Môže sa tak ľahko stať, že organizácia, ktorá sa rozhodla vysadiť do revíru pstruha dúhového, zarybní revír susednej organizácie.Rybárske (ne)hospodárenie
Z priloženej tabuľky vybraných revírov je zrejmé, že návratnosť pstruha dúhového je vyššia najmä v menších vodných nádržiach. V tečúcich vodách dosahuje návratnosť okolo 50 percent.
Pri nasádzaní menších objemov pstruha dúhového PD2 ešte nevzniká vo finančnom vyjadrení veľká strata. Ak sa však jeden revír zarybňuje v objemoch niekoľko stoviek kilogramov, alebo dokonca ton, množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa takpovediac nevylovia, môže byť veľké. Pri priemernej cene 3,5 eura za kilogram vynakladajú mnohé organizácie nemalé finančné prostriedky zbytočne. Osobitne tie, čo majú menej členov, by pritom mohli financie využiť efektívnejšie.
Pstruh potočný
Pstruh potočný: Je na ústupe – môže za to dúhak?Pstruh dúhový je spolu s kaprom ten druh rýb, pri ktorom rybárski hospodári počítajú s tým, že ryby sa vo veľmi krátkom čase ulovia a rybári si ich privlastnia. Pri zarybňovaní kaprom však začína prevládať trend nasádzania mladších vekových kategórií, a to hlavne K2. Pri pstruhovi dúhovom je zarybňovanie inými kategóriami ako PD2 veľmi nízke až zanedbateľné. Takýto systém zarybňovania však popiera všetky zásady kvalitného obhospodarovania rybárskych revírov. Dá sa dokonca konštatovať, že v takomto prípade je rybársky revír len krátkodobou prestupnou stanicou medzi chovateľom rýb a konečným konzumentom, rybári si získanie rýb ich vypustením do vody len sťažujú. Účelom obhospodarovania voľných vôd má byť využívanie prirodzenej produkcie prostredia. Zjednodušene povedané – do vody nasadíme mladú rybku, ktorá na prirodzenej potrave vyrastie a ak dosiahne lovnú mieru, po ulovení si ju možno ponechať. Napríklad vodná nádrž Liptovská Mara je jeden z mála rybárskych revírov, ak nie jediný, kde sa vyloví viac kilogramov pstruha dúhového, ako sa nasadí. Priemerná hmotnosť nasadených rýb je 0,3 kilogramu, priemerná hmotnosť ulovenej ryby je už 0,69 kilogramu. Tu pstruh dúhový dokáže efektívne využívať prirodzenú produkciu prostredia. Významnú úlohu na Liptovskej Mare však hrá jej veľká rozloha a nemožnosť uloviť väčšinu pstruhov pár hodín po vysadení.
Dúhak je lacnejší
Často preberaným problémom je cena násad jednotlivých druhov rýb. Pstruh dúhový v kategórií PD2 je aj trikrát lacnejší ako rovnako stará násada pstruha potočného, keďže rýchlejšie rastie. To vedie k zarybňovaniu lososových vôd prevažne pstruhom dúhovým na úkor pstruha potočného. Pstruh dúhový sa však na Slovensku vo voľnej prírode nerozmnožuje, aj v prípade ideálnych podmienok je to vysoko nepravdepodobné. Dôvod je jednoduchý – pstruha dúhového vo väčšom množstve v čase neresu v rybárskych revíroch nenájdeme, a to dokonca ani pri ichtyologických prieskumoch. Je to paradox, keďže sa ho do voľných vôd ročne vysadí takmer 80 ton. Nadmerným vysádzaním pstruha dúhového sa v mnohých rybárskych revíroch „podarilo“ potlačiť populáciu pstruha potočného natoľko, že prestala fungovať jeho samoreprodukcia.
Slovinsko pstruh dúhový
Menej atraktívne revíry
Ďalším argumentom rybárskych hospodárov na zarybňovanie pstruhom dúhovým je predačný tlak kormorána a v poslednom čase aj vydry na rybárske revíry. V podhorských riekach kormorán zdecimoval stavy pôvodných druhov rýb do takej miery, že rybári prestali tieto revíry navštevovať, a to má za následok znížený príjem za predané povolenia. Pstruh dúhový, aj keď iba krátkodobo, dokázal takýto revír zatraktívniť. Je však potrebné dobre uvážiť, či v takom revíri uprednostňovať pstruha dúhového. Po jeho rýchlom vylovení zostáva revír po zvyšok sezóny takmer prázdny a rybári tak či tak strácajú záujem o lov v týchto vodách. Navyše je populácia pôvodných druhov rýb schopných samoreprodukcie na nízkej úrovni.Porovnanie návratnosti vysadených
pstruhov dúhových v roku 2011
Rybársky revír Charakter Zarybnenie PD2 Úlovky PD Návratnosť
Petroviča (MO Bytča) Pstruhový 50 kg 16,2 kg 32,4%
Lutilský potok (MO Žiar n/Hronom) Pstruhový 100 kg 55,0 kg 55,0%
Rajčianka č. 2 (MsO Žilina) Pstruhový 2 650 kg 1 220,0 kg 46,0%
Orava č. 1 (MO Dolný Kubín) Lipňový 1 700 kg 987,0 kg 58,0%
VN Richtárovo (MO Podbrezová) 2,1 ha Pstruhový 3 504 kg 2 776,0 kg 79,2%
VN Nesluša (MO Kysucké N. Mesto) 9 ha Kaprový 600 kg 420,0 kg 70,0%
Hronské rameno Plavno (MsO B. Bystrica) 3,7 ha Kaprový 300 kg 257,0 kg 85,6%
VN Žilina (Rada SRZ) 255 ha Kaprový 600 kg 199,0 kg 33,0%
VN Liptovská Mara (Rada SRZ) 2 160 ha Kaprový 1 000 kg 1 043,0 kg 104,3%Príjem za predaj povolení sa znižuje, a tým menej prostriedkov má organizácia na nákup násad. Potom nastáva situácia, že organizácia z obmedzených finančných zdrojov často splní iba minimálne zarybnenie pôvodných druhov a za zvyšok finančných prostriedkov nakúpi násadu PD2, aby uspokojila požiadavku členskej základne. Pokles záujmu o pôvodného pstruha potočného pociťujú aj chovatelia rýb a jeho násadu je čoraz ťažšie predať.
Zarybnenie a úlovky pstruha dúhového v revíroch SRZ, kategória PD2
Rok Zarybnenie
PD2 v kg Úlovky
v kg Návratnosť
v %
2007 69 384 36 998 53,3
2008 70 423 36 496 51,8
2009 75 578 44 890 59,4
2010 61 071 42 382 69,4
2011 79 202 46 806 59,1Na záver
Pstruh dúhový je vhodnou doplnkovou rybou v lososových aj kaprových rybárskych revíroch. Je vyhľadávanou športovou rybou, má taktiež kvalitnú svalovinu. Je aj vhodnou športovou rybou v revíroch s režimom chyť a pusť. Najmä v tečúcich pstruhových a lipňových vodách by však nemal predstavovať najväčší objem vysadených rýb. Na začiatku pstruhovej sezóny môže slúžiť ako tzv. nárazníková ryba pri zvýšenom rybárskom tlaku. Nie je však záväzné vypustiť násadu pstruhov do revíru deň pred sezónou napriek tomu, že korytom prechádzajú vysoké prietoky. Vzhľadom na uvedené údaje je vhodnejšie vysádzať pstruha dúhového skôr do vodných nádrží alebo iných uzavretých vodných plôch, kde je vyhovujúca kvalita vody, a tým zabrániť ich migrácii do iných revírov. Do tečúcich vôd by z hľadiska rybárskeho hospodárenia bolo vhodnejšie nasádzať mladšie vekové kategórie pstruha dúhového. Aj pstruh dúhový vie zhodnocovať prirodzenú produkciu prostredia, nemožno ho však vyloviť krátko po vysadení do revíru.pokiaľ viem , je to chodník pre peších , po ďalšie je to súkromný pozemok, zábrana by tam bola už dávno , ale mesto nám odváža odtiaľ smeti od vody , len špekulujte , ja sám tam dám zábranu a smeti si budete odnášať domov sami , už tam pár ľudí policajti pokutovali tak skúšajte ďalej , jediné miesto v okrese , kde nám samospráva odváža pravidelne smeti , ako môže len niekoho napadnúť voziť sa po chodníku aj keď tam nie je dopravná značka , už sa aj občania sťažovali na pár jednotlivcov , nebudem sa čudovať ak raz budete jazdiť na ráfikoch
Vysvetlenie je jednoduché , na Nitrici č. 4 , unikajú dúhaky a sivone z farmy pri Temeši , v kamenci zo záhradných ilegálnych jazierok , pokiaľ si myslel potok Bystrica 3-0370 , tam sa vysadili myslím si omylom pre tromi rokmi , kupovali sa potočáky z Temeša , kde boli zamiešané dúhaky krížené zo sivoňom , treba si všimnúť biele plutvy , v minulom roku to bolo vidieť v úlovkoch na tomto revíry , dúhak potrebuje na inkubáciu 8 stupňovú vodu , takže aby sa vytrel u nás , nie v umelých podmienkach je nereálne , nakoľko tečúca voda cez zimu má 1 až 2 stupne , čo potočákovy nevadí , len sa predĺži ingubácia , ak sa niekde vyskytli , tak to len niekomu ušli z jazierka
Zdravím p. Barica , v podstate súhlasím s vašimi názormi , na pochopenie rieky Nitrice , však treba uviesť niekoľko faktov rieka Nitrica fungovala ako ucelený celok v podstate až do vybudovania VN Rudno v päťdesiatich rokoch , v tomto čase sa rozdelila na dva celky , ktoré sa do jej spustenia viacmenej neodlišovali svojím charakterom a rybou osádkou , bola v nej podustva , mrena , jalec , pstruh potočný , ploska ,hlaváč , čerebľa , belica a plotica , lipeň nebol pôvodný druh , vysadil sa 1936 na žiadosť vlastníkov pobrežných pozemkov , udomácnil sa v hornej časti tam kde sa vyskytuje aj teraz , podustva sa vyskytovala až po Klin , priehrada rozdelila rieku na dva samostatné celky , do priehrady sa vysadila hlavátka , dúhak a zubáč , následne kaprovité ryby , priehrada funguje ako samostatný biotop až do dnes, v podstate až do polovičky sedemdesiatich rokov bola podustva hojná aj v dolnej aj hornej časti , v dolnej časti bola hojná až do polovice 80-tich rokov, prišli 90-siate roky a rozmach pstruhových fariem a produkcia dúhaka , ktorý rýchlo rastie a je relatívne lacný momentálne je jeho hodnota asi tretina z potočáka , začal sa vysádzať , rástol počet rybárov a na naše pôvodné druhy sa akosi zabudlo i napriek tomu , že plány zarybnenia hovorili niečo iné , nikomu to nevadí doteraz , lebo Slovryb a iné firmy majú odbyt , priznám sa rieku Nitricu mám prejdenú od Liešťan až po Belú rukami , sieťou a veru rýb bolo koľko sme len chceli , najväčší úpadok hornej časti nastal po vybudovaní pstruhovej farmy pod Temešom , čo momentálne predstavuje aj znečisťovanie aj zarybnenie , rozmach chorôb a iných vecí, z vody odišli mrenky severné , klesla populácia hlaváčov , zanikla migrácia rýb , pre mňa ako rybára , ktorý vyrastal na Nitrici bola najväčšia rana koncom 90-tich rokov , keď som nechytil ani jedného potočáka za celú sezónu , ak spomínate , že chytáte na Nitrici tri roky , tak sa nečudujem že nechytáte momentálne veľké ryby, lebo v tom čase sa dávali dúhaky 3 krát do roka a v jednom roku sa dali 2 t lovného potočáka ryby nezanechali potomstvo tak sú v nedohladne preč , včera som bol na prieskume s Doc. Stráňaiom , pod Nevidzianskym mostom , úsek sto metrov 150 potočákov , od 14 cm do 23 cm jeden nad 27 cm , jeden dúhak 33 cm , 10 jalcov 40 cm , 35 lipňov od 17 cm do 24 cm , z prieskumu jasne vidieť ročníkové rozloženie rýb a ich prírastky , jarný lipeň má prírastok 5 cm , pstruh 3 cm , vlaňajší pstruh 10 až 12 cm , ono vrátiť život Nitrici nie je jednoduché , to ako zarybňujem robím podľa vlastného presvedčenia , poznania historických súvislosti a momentálneho charakteru biotopu a zarybňovacieho plánu , v ktorom sa napríklad nič nehovorí o pstruhu dúhovom , po ktorom stále niekto túži , nemyslím týmto Vás , ja som za každé chyť a pusť , som za každé neresisko a pod., a ostatné oblasti ktoré ste spomínali ako rybárska stráž , nuž sú to dobrovoľníci a chcelo by to profesionálov , aspoň dvaja do okresu, chytiť pytliaka momentálne je len vec náhody , každý potok musí mať pána a pokiaľ to tak nebude , budete mať stále pocit , že Vás nikto nesleduje ako chytáte ryby , niekedy sa ozvite , porozprávame a možno na niektoré veci budete mať iný pohľad, rybárstvo na voľných vodách je veľmi ťažká téma
Presne tak pocit sa kúpiť nedá ten treba zažiť , ale čo keď za málo peňazí musím uspokojiť veľa veľa hladných krkov a preto stále prepočítavam kde čo nasadiť, kde čo rozmnožiť a kde to čo to zachrániť
@PKU wrote:
Zdenko je to v sulade s SK a EU legislativou, ze UZP schvali taketo uznesenie povolujuce vypustanie nad limity? sak to je chore
čo sa týka životného prostredia v tomto štáte neplatí nič a na všetko je výnimka a úrad životného prostredia je na dve veci ….. chránia len to čo im vyhovuje
@Maroš wrote:
Veľmi pekne ďakujem,rýb si privlastňujem veľmi málo, ale zaujala ma táto informácia, ktorá sa dotýka aj tečúcej vody. Je predpoklad, že by obsah PCB mohol zapríčiniť aj úhyn rýb v týchto revíroch? Ď.
PCB nemohol a nemal by zapríčiniť úhyn rýb , PCB je látka , ktorá je uložená v sedimentoch a koluje v potravinovom reťazci a viaže sa na tuky , čím tučnejšia ryba tým väčší obsah , na rieke bola v letnom období zaznamenaný lokálny úhyn rýb , najmä jalcov , ja som osobne našiel okolo 15 ks, ale podľa mňa to išlo od čističky v Prievidzi , nakoľko to bolo po búrke a jalce splavilo k nápustu do VN Nováky, mohlo ísť o jalce z Handlovky , táto čistička požiadala úrad životného prostredia v minulom roku o vypúšťanie nečistôt nad limity a úrad im to schválil , ono je to v tomto štáte veľmi ťažko , hádam sa dopátrame pravdy , je veľa možností a to záplavy , ktoré pohli sedimety z minulosti, výbuch v doline v Novákoch, čistička Prievidza a Handlová , spúšťanie a napúšťanie VN Nováky , kde mohlo dôjsť k posunu sedimentov a k narušeniu spodných vrstiev
@Maroš wrote:
Prosím Vás, z akého dôvodu sa doporučenie týka aj tečúcej vody /Nitra č.6/? Aj tu boli pozitívne vzorky, alebo je to preventívna akcia hygienika?
Týka sa to aj rieky Nitry č. 6 , ale len v úseku od ústia rieky Handlovky smerom do Novák , resp. po ústie Oslianskeho potoka , testovaná vzorka z Jalca chyteného v Opatovciach je v hygienickej norme na PCB, mrena taktiež spĺňa limity na ťažké kovy , takže pokiaľ nebude úsek zamorenia ohraničený , tak treba povedať že nie je vylúčené že sa v rieke nenachádzajú PCB , bola zaslaná vzorka jalca chyteného nad čističkou v Prievidzi z Handlovky , vzorka s pod čističky zaslaná nebola , nakoľko som tam nič nechytil, potreboval by som vzorku kapra z rieky Nitry medzi Novákmi a Opatovcami , ale aspoň nad 55 cm , čo je dosť ťažko chytiť aby nebol násadový, u zubáča vo VN Nováky chýba do prekročenia limitu jedna stotina mg/kg PCB , nepovedal že by to bola preventívna akcia , len odporúčanie veterinára s ktorým spolupracujem , a ide v tomto čase len o to aby boli obyvatelia informovaný o tom , že to tam je, alebo sa to tam môže vyskytovať
troška z histórie : úryvok z knihy Horná Nitra – vlastivedný zborník , rok 1962, autor Bohuš Kostický:
Spomenuli sme tu niekoľko význačných zástupcov živočíšnych spoločenstiev teplomilných i horských a podhorských. Nemožno však ponechať bez povšimnutia samotné povodie rieky Nitry a jej prítokov.
Široká, od severu chránená, teplá aluviálna niva rieky Nitry je vstupnou bránou, ktorou sa sem dostávajú až do úrovne Prievidze aj niektoré nížinné druhy. Zaujímavé je tu hniezdenie kúdelníčky lužnej (Remiz pendulinus), zasahujúce až nad Prievidzu. Táto drobná sýkorka si doslovne umelecky pletie hniezdo tvaru veľkej kvapky, v hornej časti s trubičkovito vytiahnutým vletovým otvorom. Hniezdo je vždy zavesené na konci tenkého prúta priamo nad vodou. Aj volavky popolavé (Ardea cinerea) sa po rieke Nitre dostávajú značne ďaleko.
Ako sme už vyššie uviedli, územie Hornej Nitry je hojne pretkané väčšími i menšími horskými potokmi, ktoré vtekajú do rieky Nitry a Nitrice. Obidve tieto rieky už pred ich sútokom pri Bieliciach sú dosť vodnatými tokmi. V horských potokoch a v najhornejších úsekoch Nitry a Nitrice sa vyskytujú pstruhy potočné (Salmo trutta m. fario), zväčša menšie kusy do 20 cm. Miestami bol vysadený aj pstruh dúhový (Salmo gairdneri irideus). Hojné sú tu drobné plevelné ryby, najmä hlaváč pásonohý (Cottus poecilopus) a hlaváč obyčajný (Cottus gobio). Všetky tu uvedené ryby prenikajú až k prameniskám. Samotná rieka Nitra v ďalšom toku až po Nitrianske Pravno vytvára typický pstruhový potok. Má hlboké kamenisté dno, prudký spád s početnými zákrutami a podmoľmi. Veľké balvany a zvalené kmene stromov vytvárajú prirodzené hate, za ktorými sú väčšie priehlbne. V týchto sa vyskytujú aj 2-3kg ťažké kusy pstruhov potočných i dúhových. Žije tu aj slíž obyčajný (Nemachilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hlaváč pásonohý a hlaváč obyčajný. Až po Nedožery sa potom striedajú pstruhové úseky s miernejšími úsekmi lipňovými. Od Nedožier, kde rieka Nitra vteká do jednotvárnej ponitrianskej doliny, dostáva ráz čisto lipňový. Jej tok sa tu značne spomaľuje, kamenisté dno je vystriedané štrkovým až pieskovým a miestami sa objaví už aj dno bahnité. Okrem spomenutých druhov rýb, ktoré sem zasahujú z hornejších pásiem, vyskytuje sa tu lipeň obyčajný (Thymallus thymallus), podustva obyčajná (Chondrostoma nasus), mrena obyčajná (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), hrúz obyčajný (Gobio Gobio) a belička obyčajná (Alburnus alburnus). Podustva, jalec, ploska a mrena prevládajú a prenikajú aj do dolných úsekov sem pritekajúcich potokov. Pstruh a lipeň sú nimi značne zatlačované. Okrem uvedených druhov rýb sa tu miestami uloví aj umelo vysadený úhor (Anquilla anquilla).
Chemické závody v Novákoch prerušia náhle súvislosť populácií rýb v rieke Nitre. Odpadové vody otravujú v nej všetok život takže až po sútok s Nitricou je jej tok celkom mŕtvy. Šťastnou zhodou okolností rieka Nitrica je pri vtoku do Nitry už dosť vodnatá, takže do značnej miery znižuje koncentráciu jedovatých splaškov. Nitrica, ktorá tok Nitry aspoň čiastočne znova oživuje, má ráz podobný Nitre. Striedajú sa tu prudké úseky pstruhové s miernejšími úsekmi lipňovými. Dno je podľa spádu vody pokryté balvanmi, veľkými okruhliakmi, hrubým štrkom, v miernejších úsekoch je piesčito-štrkovité. Z rýb tu nachádzame tie isté druhy ako v Nitre a tak isto tu vidíme nežiadúce prevládanie bielych rýb: jalca, podustvy, plosky a mreny. Pri Nitrianskom Rudne je Nitrica zachytená do údolnej priehrady, kde boli vysadené dúhové pstruhy, hlavátky (Hucho hucho) a zubáče ( Lucioperca lucioperca). Pod priehradou nachádzame už aj úseky s pomal tečúcou vodou a zabahneným dnom, s osádkou plevelných bielych rýb.
Na všetkých väčších tokoch Hornej Nitry sa začína rozvíjať intenzívne rybné hospodárstvo. Rozvoj tohto však je do značnej miery brzdený nežiadúcim premnožením plevelných rýb a trvalým znečisťovaním tokov priemyselnými odpadovými vodami z Handlovej a Novák.
