Pôvod pstruha dúhového

Úvod Diskusné fórum Lovné revíry Pstruhové vody Pôvod pstruha dúhového

Táto téma obsahuje 7 odpovedí, má 0 hlasov, a bola naposledy aktualizovaná používateľom  hospodar pred 3 rokmi, 11 mesiacmi.

Zobrazuje sa 9 príspevkov - 1 až 9 (z celkového počtu 9 )
  • Autor
    Príspevky
  • #173

    hospodar
    Účastník (Participant)

    Pôvod pstruha dúhového chovaného: pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky, z povodia Tichého oceánu. Pôvodne sa vyskytoval od 24°severnej šírky- Rio del Presidio v Mexiku na sever až na Aljašku, kde jeho severnou hranicou rozšírenia je Kuskokwin River ústiaci do Beringovho mora, južne od rieky Yukon. Veľká plastičnosť a rozsiahly areál rozšírenia viedli k tomu, že sa vytvoril rad zemepisných foriem i foriem ekologických- potočné, jazerné, morské, podobne ako u nášho pstruha potočného. To značne sťažovalo prácu zoológom i ichtyológom. Mnohé z týchto foriem často popísané rôznymi menami ako dokonca istým menom boli označené rôzne formy. K nejasnostiam v taxonómii pstruha dúhového prispel aj umelý chov rýb s jeho rozvojom od 80-tych rokov 19.storočia. Pstruhy dúhové odchované v liahňach sa po vysadení do riek pokrížili s pôvodne vysadenými populáciami a tieto postupne vymizli. Pôvodné formy zostali zachované len v izolovaných lokalitách, väčšinou v horských jazerách. Pstruh dúhový je dnes vedeckým menom označovaný Oncorhynchus mykiss (Richardson, 1836). VLADYKOV, 1963 ho zaradil do nového podrodu Paraslmo a označil ho ako Parasalmo gairdneri (Richardson, 1836).
    Pstruh dúhový bol prvýkrát dovezený do Európy – Nemecka v r. 1880. Zásluhu na tom má profesor S.F.Baird z Washingtonu. Baird v r. 1874 poveril indiánskeho rybára Livingstona Stone, aby zabezpečil v Kalifornii väčšie množstvo ikier pstruha dúhového. Stone získaval ikry v McCloaud River (prítok rieky Sacramento), prameniacej na Mount Shasta v pohorí Sierry Nevady od 12.janurára 1880 do 11. apríla 1887. Stone odlovoval na trsliskách a vytieral ako malé, stanovištné ryby, tak aj veľké, ťažké jedince. Ikry boli liahnuté a pstrúžiky odchované až do pohlavnej dospelosti v stanici pre umelý chov lososa na rieke McCloud (Baird Hatchery) a neďaleko, v novo postavenej liahni na Crooks Creek. Borne uvádza že od roku 1880 do roku 1887 bolo v liahni na McCloud River oplodnených 2.555.600 ikier pstruha dúhového. Z nich bolo odoslaných do Európy a na iné miesta v Spojených štátoch 1.791.500. Pstruh dúhový vtedy žijúci v rieke McCloud bol označovaný ako Parasalmo gairdnerii stonei ( =Salmo shasta).
    V tomto období sa vo východných štátoch USA zaoberali výskumom zo západu dovezeného pstruha dúhového dve stanice Northwil v Michigane a Mytheville v juhozápadnej Virginii. V týchto liahňach bolo od roku 1883 do roku 1886 oplodnených 916.950 ikier, z nich bolo na rôzne miesta rozoslaných 256.000 ikier. Prvé zásielky pstruha dúhového, dovezeného do Európy, pochádzali z rieky McCloud. Podľa mienky vtedajších európskych odborníkov boli tieto ryby stanovištné. V Nemecku a potom aj inde v Európe bol tento prvý dovezený pstruh označovaný pomenovaním Salmo irideus. O novú rybu bol v Európe veľký záujem, Rybárske závody v západných štátoch nestačili uspokojiť dopyt, a preto boli do Európy expedované ikry pstruha dúhového i z chovných zariadení vo východných štátoch , z rýb pochádzajúcich z dolných tokov riek, kde sa vyskytovala bežná forma nazývaná steelhead alebo steelhead lachs( pstruh oceľový alebo losos oceľový). Zásielku týchto pstruhov dostal Jaffé v Nemecku v r. 1898. Táto forma bola označovaná Salmo gairdnerii irideus Gibbons, 1855, alebo Salmo rivularis.
    Najnovšie bolo zistené, že pstruh dúhový je totožný s druhom Salmo mykiss (Walbaum, 1792) a podľa ďalších porovnaní bol zaradený do rodu tichomorských lososov Oncorhynchus a v súčasnosti sa pre pstruha dúhového používa vedecké meno Oncorhynchus mykiss (Walbaum, 1792)
    Roku 1880 doviezol barón Révay prvé oplodnené ikry pstruha dúhového a sivoňa potočného (amerického pôvodu) a vysadil ich do Štiavničky v povodí Váhu.
    Dovozy ikier prerušené prvou svetovou vojnou boli obnovené po jej skončení. Pstruh dúhový sa stal obľúbenou rybou, plne sa osvedčil v rybníkoch, ale v tečúcich vodách nádeje rybárov sklamal. Z väčšiny tokov sa určitej dobe stratil. Príčinou tej „túlavosti“ videli chovatelia i odborní pracovníci v tom, že do Európy bola dovezená nielen stanovištná forma pstruha dúhového, ale i ťažná forma a ich kríženci. Preto rybárski odborníci, hlavne v súvislosti s ďalšími dovozmi z USA, sa začali zaujímať o pôvod dovážaných pstruhov. Záujem bol hlavne o pstruha dúhového z McCloud River, lebo o ňom panovala domnienka, že je stanovištným.
    Z tohto obdobia pochádza tiež dovoz, keď na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia doviezla grófka Vanderbiltová-Szényiová z Kanady alebo USA ( nie je presne uvedená krajina pôvodu) tzv. neťažného pstruha dúhového, ktorého vysadili do jazera Morské oko vo Vihorlate, kde sa tento rozmnožoval a dokonca aj postupne vytláčal pôvodného pstruha potočného.
    Koniec druhej svetovej vojny zasadil chovu pstruha dúhového ťažkú ranu. Väčšina generačných rýb bola zničená. Preto ihneď po oslobodení po rokovaní s dánskymi firmami Sydjysk Damkultur z Vejen a Vestjysk Damkultur z Vemb sa uskutočnil dovoz ikier pstruha dúhového a pstruha potočného. V r. 1947 prišlo do vtedajšieho Československa 10 605 000 ikier pstruha dúhového. Slovensko dostalo z tejto zásielky 4 milióny ikier. Okrem toho Slovensko v decembri 1947 získalo 100 000 ks rôčika. Koncom decembra 1948 prišlo z Dánska 189 000ks rôčika pstruha dúhového – z toho v Čechách dostali 50 000 ks rôčika, Morava 71 000 (6000 z toho bolo určených pre tečúce vody), Slovensko 66 000( určené väčšinou pre tečúce vody). Ryby odchované z týchto zásielok, hlavne však z rôčikov dovezených na rozhraní rokov 1948/1949, sa stali základným matečným materiálom väčšiny pstruhárstiev v Československu, teda aj na Slovensku. O takmer jednotnom zložení u nás bežne chovaných pstruhov svedčia i výsledky vyšetrovania týkajúce sa meristických znakov.
    Nové dovozy sa uskutočnili až od polovice šesťdesiatych rokov. Vo februári 1965 dostal Československý rybársky zväz 20 000 ikier pstruha dúhového z USA (presný pôvod sa nepodarilo zistiť). Ikry boli dotiahnuté v Českom Dube a plôdik bol rozoslaný miestnym organizáciám ČZRS: Jeseník, Ústí nad Orlicí, Vsetín a na Slovensku Podsuchá. Časť toho plôdika dostala aj liaheň v Dubnej Skale pri Vrútkach.
    31. janurára 1966 dostala katedra zoológie VŠZ v Prahe 10 000 ikier pstruha dúhového od firmy S.N. Joker z Egtved v Dánsku a priviezla ich na pstruhárstvo v Litomyšli-Nedošíne. Chovateľ oznámil, že ide o formu „ kamloops“ (Parasalmo gairdnerii kamloops – pochádza z jazier Britskej kráľovnej Kolumbii a zo severovýchodnej časti štátu Washington). Ryby dosahujú pohlavnú zrelosť väčšinou vo štvrtom roku výter začína už koncom októbra. V roku 1967 – 1968 bola časť týchto rýb prevezená do iných rybárskych závodov, medzi inými aj Dubnú Skalu a Kláštor pod Znievom. Nakoľko na Dubnej Skale neboli vhodné teplotné podmienky vody (nízka teplota počas zimných mesiacov), stratili matečné ryby vlastnosť, vytierať sa na jeseň. Preto boli dovezené ryby tejto formy z Bečova nad Teplou v roku 1971 vo veku dvojročných rýb na stredisko Slovenského rybárskeho zväzu Kubrica pri Trenčíne. Charakteristickou vlastnosťou, okrem dobrého rastu, bola dosahovaná pohlavná zrelosť v novembri a decembri pri teplote 9°C. Tieto ryby sa stali základom chovu tržných pstruhov na všetkých strediskách Slovenského rybárskeho zväzu a prispeli k intenzifikácii produkcie tržných lososovitých rýb. Ďalší dovoz sa uskutočnil v roku 1986, kedy bola dovezená táto forma od firmy Jansen z Frazcúzska, nezávisle od seba do Kláštora pod Znievom a do novovybudovaného pstruhárstva Ružomberok- Biely Potok. Táto forma bola vyšľachtená na dosahovanie pohlavnej dospelosti v druhom roku života a pohlavnej zrelosti od októbra.
    Tak v súčasnosti existujú na Slovensku v podstate dve formy chovaného pstruha dúhového a to jesenná( z dovozu 1966 a 1986), ktorý sa vytiera vo vhodných podmienkach od októbra do decembra a jarná , ktorý sa vytiera koncom marca a v apríli ( z dovozu 1946 – 1948). Ide však stále, ako bolo uvedené vyššie, o druh pstruh dúhový.

    #528

    hospodar
    Účastník (Participant)

    troška z histórie : úryvok z knihy Horná Nitra – vlastivedný zborník , rok 1962, autor Bohuš Kostický:

    Spomenuli sme tu niekoľko význačných zástupcov živočíšnych spoločenstiev teplomilných i horských a podhorských. Nemožno však ponechať bez povšimnutia samotné povodie rieky Nitry a jej prítokov.
    Široká, od severu chránená, teplá aluviálna niva rieky Nitry je vstupnou bránou, ktorou sa sem dostávajú až do úrovne Prievidze aj niektoré nížinné druhy. Zaujímavé je tu hniezdenie kúdelníčky lužnej (Remiz pendulinus), zasahujúce až nad Prievidzu. Táto drobná sýkorka si doslovne umelecky pletie hniezdo tvaru veľkej kvapky, v hornej časti s trubičkovito vytiahnutým vletovým otvorom. Hniezdo je vždy zavesené na konci tenkého prúta priamo nad vodou. Aj volavky popolavé (Ardea cinerea) sa po rieke Nitre dostávajú značne ďaleko.
    Ako sme už vyššie uviedli, územie Hornej Nitry je hojne pretkané väčšími i menšími horskými potokmi, ktoré vtekajú do rieky Nitry a Nitrice. Obidve tieto rieky už pred ich sútokom pri Bieliciach sú dosť vodnatými tokmi. V horských potokoch a v najhornejších úsekoch Nitry a Nitrice sa vyskytujú pstruhy potočné (Salmo trutta m. fario), zväčša menšie kusy do 20 cm. Miestami bol vysadený aj pstruh dúhový (Salmo gairdneri irideus). Hojné sú tu drobné plevelné ryby, najmä hlaváč pásonohý (Cottus poecilopus) a hlaváč obyčajný (Cottus gobio). Všetky tu uvedené ryby prenikajú až k prameniskám. Samotná rieka Nitra v ďalšom toku až po Nitrianske Pravno vytvára typický pstruhový potok. Má hlboké kamenisté dno, prudký spád s početnými zákrutami a podmoľmi. Veľké balvany a zvalené kmene stromov vytvárajú prirodzené hate, za ktorými sú väčšie priehlbne. V týchto sa vyskytujú aj 2-3kg ťažké kusy pstruhov potočných i dúhových. Žije tu aj slíž obyčajný (Nemachilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hlaváč pásonohý a hlaváč obyčajný. Až po Nedožery sa potom striedajú pstruhové úseky s miernejšími úsekmi lipňovými. Od Nedožier, kde rieka Nitra vteká do jednotvárnej ponitrianskej doliny, dostáva ráz čisto lipňový. Jej tok sa tu značne spomaľuje, kamenisté dno je vystriedané štrkovým až pieskovým a miestami sa objaví už aj dno bahnité. Okrem spomenutých druhov rýb, ktoré sem zasahujú z hornejších pásiem, vyskytuje sa tu lipeň obyčajný (Thymallus thymallus), podustva obyčajná (Chondrostoma nasus), mrena obyčajná (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), hrúz obyčajný (Gobio Gobio) a belička obyčajná (Alburnus alburnus). Podustva, jalec, ploska a mrena prevládajú a prenikajú aj do dolných úsekov sem pritekajúcich potokov. Pstruh a lipeň sú nimi značne zatlačované. Okrem uvedených druhov rýb sa tu miestami uloví aj umelo vysadený úhor (Anquilla anquilla).
    Chemické závody v Novákoch prerušia náhle súvislosť populácií rýb v rieke Nitre. Odpadové vody otravujú v nej všetok život takže až po sútok s Nitricou je jej tok celkom mŕtvy. Šťastnou zhodou okolností rieka Nitrica je pri vtoku do Nitry už dosť vodnatá, takže do značnej miery znižuje koncentráciu jedovatých splaškov. Nitrica, ktorá tok Nitry aspoň čiastočne znova oživuje, má ráz podobný Nitre. Striedajú sa tu prudké úseky pstruhové s miernejšími úsekmi lipňovými. Dno je podľa spádu vody pokryté balvanmi, veľkými okruhliakmi, hrubým štrkom, v miernejších úsekoch je piesčito-štrkovité. Z rýb tu nachádzame tie isté druhy ako v Nitre a tak isto tu vidíme nežiadúce prevládanie bielych rýb: jalca, podustvy, plosky a mreny. Pri Nitrianskom Rudne je Nitrica zachytená do údolnej priehrady, kde boli vysadené dúhové pstruhy, hlavátky (Hucho hucho) a zubáče ( Lucioperca lucioperca). Pod priehradou nachádzame už aj úseky s pomal tečúcou vodou a zabahneným dnom, s osádkou plevelných bielych rýb.
    Na všetkých väčších tokoch Hornej Nitry sa začína rozvíjať intenzívne rybné hospodárstvo. Rozvoj tohto však je do značnej miery brzdený nežiadúcim premnožením plevelných rýb a trvalým znečisťovaním tokov priemyselnými odpadovými vodami z Handlovej a Novák.

    #529

    Kirk84
    Účastník (Participant)

    Chcel by som sa spytat ci niekto nevie, ze ako je mozne, ze na jednom nasom pstruhovom potoku, ktory zamerne neuvediem je dost hojny vyskyt duhakov okolo 20cm. Zaujima ma to, lebo som si myslel ze sa zarybnuje iba lovnym duhakom.

    #530

    hospodar
    Účastník (Participant)

    Vysvetlenie je jednoduché , na Nitrici č. 4 , unikajú dúhaky a sivone z farmy pri Temeši , v kamenci zo záhradných ilegálnych jazierok , pokiaľ si myslel potok Bystrica 3-0370 , tam sa vysadili myslím si omylom pre tromi rokmi , kupovali sa potočáky z Temeša , kde boli zamiešané dúhaky krížené zo sivoňom , treba si všimnúť biele plutvy , v minulom roku to bolo vidieť v úlovkoch na tomto revíry , dúhak potrebuje na inkubáciu 8 stupňovú vodu , takže aby sa vytrel u nás , nie v umelých podmienkach je nereálne , nakoľko tečúca voda cez zimu má 1 až 2 stupne , čo potočákovy nevadí , len sa predĺži ingubácia , ak sa niekde vyskytli , tak to len niekomu ušli z jazierka

    #531

    Kirk84
    Účastník (Participant)

    Ano Bystriciansky potok to bol, dik za vysvetlenie…

    #532

    hospodar
    Účastník (Participant)

    Nedeľa, 27 Január 2013 21:42
    Pstruh dúhový áno či nie?
    Napísal Richard Štencl
    Veľkosť písma Zmenšiť veľkosť písma Zväčšiť veľkosť písma Tlačiť E-mail Komentárov (10)
    Ohodnoťte túto položku1 2 3 4 5 (10 hlasy)
    Pstruh dúhový áno či nie?
    Úlovky pstruha dúhového v revíroch Slovenského rybárskeho zväzu takmer trojnásobne prevyšujú úlovky pstruha potočného. Ročne ho rybári ulovia až 120 000 kusov. Čo je však za touto štatistikou?
    Pstruh dúhový sa v posledných rokoch teší veľkej obľube športových rybárov a rybárskych hospodárov. Rybárom sa vychádza v ústrety vysádzaním nemalého množstva násady trhového dúhaka tesne pred sezónou, a to nielen do pstruhových a lipňových vôd, ale aj do kaprových revírov. Predpokladá sa totiž, že tieto ryby prekračujúce najmenšiu lovnú mieru sa veľmi rýchlo z revíru vylovia. Pri pohľade na údaje o tom, koľko konzumných pstruhov dúhových ide do revírov a koľko sa ich vyloví, však vzniká otázka, prečo je počet vylovených pstruhov dúhových podstatne nižší, často len mierne presahujúci 50 percent nasadených.

    Nižšie úlovky pstruha dúhového
    Dôvodov môže byť niekoľko. Asi najdôležitejším je (ne)spoľahlivosť údajov odovzdaných športovými rybármi na konci roka na zosumarizovanie. Ak v rybárskych revíroch nie je dostatočná kontrola výkonu rybárskeho práva, dá sa predpokladať, že určitá časť ulovených a privlastnených rýb sa do prehľadu o úlovkoch nedostane. Niečo z rieky alebo jazera odčerpajú rybožravé predátory, malé percento z násady má možnosť prežiť rybársky tlak a neuloví sa na háčik. Ďalším problémom vznikajúcim najmä na tečúcich vodách je riziko výdatných dažďov krátko po vysadení rýb. Pstruhy z chovu, ktoré sa nestihli adaptovať na nové prostredie, prívaly vody splavia do úplne iného rybárskeho revíru, často do horších podmienok. Môže sa tak ľahko stať, že organizácia, ktorá sa rozhodla vysadiť do revíru pstruha dúhového, zarybní revír susednej organizácie.

    Rybárske (ne)hospodárenie
    Z priloženej tabuľky vybraných revírov je zrejmé, že návratnosť pstruha dúhového je vyššia najmä v menších vodných nádržiach. V tečúcich vodách dosahuje návratnosť okolo 50 percent.
    Pri nasádzaní menších objemov pstruha dúhového PD2 ešte nevzniká vo finančnom vyjadrení veľká strata. Ak sa však jeden revír zarybňuje v objemoch niekoľko stoviek kilogramov, alebo dokonca ton, množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa takpovediac nevylovia, môže byť veľké. Pri priemernej cene 3,5 eura za kilogram vynakladajú mnohé organizácie nemalé finančné prostriedky zbytočne. Osobitne tie, čo majú menej členov, by pritom mohli financie využiť efektívnejšie.
    Pstruh potočný
    Pstruh potočný: Je na ústupe – môže za to dúhak?

    Pstruh dúhový je spolu s kaprom ten druh rýb, pri ktorom rybárski hospodári počítajú s tým, že ryby sa vo veľmi krátkom čase ulovia a rybári si ich privlastnia. Pri zarybňovaní kaprom však začína prevládať trend nasádzania mladších vekových kategórií, a to hlavne K2. Pri pstruhovi dúhovom je zarybňovanie inými kategóriami ako PD2 veľmi nízke až zanedbateľné. Takýto systém zarybňovania však popiera všetky zásady kvalitného obhospodarovania rybárskych revírov. Dá sa dokonca konštatovať, že v takomto prípade je rybársky revír len krátkodobou prestupnou stanicou medzi chovateľom rýb a konečným konzumentom, rybári si získanie rýb ich vypustením do vody len sťažujú. Účelom obhospodarovania voľných vôd má byť využívanie prirodzenej produkcie prostredia. Zjednodušene povedané – do vody nasadíme mladú rybku, ktorá na prirodzenej potrave vyrastie a ak dosiahne lovnú mieru, po ulovení si ju možno ponechať. Napríklad vodná nádrž Liptovská Mara je jeden z mála rybárskych revírov, ak nie jediný, kde sa vyloví viac kilogramov pstruha dúhového, ako sa nasadí. Priemerná hmotnosť nasadených rýb je 0,3 kilogramu, priemerná hmotnosť ulovenej ryby je už 0,69 kilogramu. Tu pstruh dúhový dokáže efektívne využívať prirodzenú produkciu prostredia. Významnú úlohu na Liptovskej Mare však hrá jej veľká rozloha a nemožnosť uloviť väčšinu pstruhov pár hodín po vysadení.

    Dúhak je lacnejší
    Často preberaným problémom je cena násad jednotlivých druhov rýb. Pstruh dúhový v kategórií PD2 je aj trikrát lacnejší ako rovnako stará násada pstruha potočného, keďže rýchlejšie rastie. To vedie k zarybňovaniu lososových vôd prevažne pstruhom dúhovým na úkor pstruha potočného. Pstruh dúhový sa však na Slovensku vo voľnej prírode nerozmnožuje, aj v prípade ideálnych podmienok je to vysoko nepravdepodobné. Dôvod je jednoduchý – pstruha dúhového vo väčšom množstve v čase neresu v rybárskych revíroch nenájdeme, a to dokonca ani pri ichtyologických prieskumoch. Je to paradox, keďže sa ho do voľných vôd ročne vysadí takmer 80 ton. Nadmerným vysádzaním pstruha dúhového sa v mnohých rybárskych revíroch „podarilo“ potlačiť populáciu pstruha potočného natoľko, že prestala fungovať jeho samoreprodukcia.
    Slovinsko pstruh dúhový
    Menej atraktívne revíry
    Ďalším argumentom rybárskych hospodárov na zarybňovanie pstruhom dúhovým je predačný tlak kormorána a v poslednom čase aj vydry na rybárske revíry. V podhorských riekach kormorán zdecimoval stavy pôvodných druhov rýb do takej miery, že rybári prestali tieto revíry navštevovať, a to má za následok znížený príjem za predané povolenia. Pstruh dúhový, aj keď iba krátkodobo, dokázal takýto revír zatraktívniť. Je však potrebné dobre uvážiť, či v takom revíri uprednostňovať pstruha dúhového. Po jeho rýchlom vylovení zostáva revír po zvyšok sezóny takmer prázdny a rybári tak či tak strácajú záujem o lov v týchto vodách. Navyše je populácia pôvodných druhov rýb schopných samoreprodukcie na nízkej úrovni.

    Porovnanie návratnosti vysadených
    pstruhov dúhových v roku 2011
    Rybársky revír Charakter Zarybnenie PD2 Úlovky PD Návratnosť
    Petroviča (MO Bytča) Pstruhový 50 kg 16,2 kg 32,4%
    Lutilský potok (MO Žiar n/Hronom) Pstruhový 100 kg 55,0 kg 55,0%
    Rajčianka č. 2 (MsO Žilina) Pstruhový 2 650 kg 1 220,0 kg 46,0%
    Orava č. 1 (MO Dolný Kubín) Lipňový 1 700 kg 987,0 kg 58,0%
    VN Richtárovo (MO Podbrezová) 2,1 ha Pstruhový 3 504 kg 2 776,0 kg 79,2%
    VN Nesluša (MO Kysucké N. Mesto) 9 ha Kaprový 600 kg 420,0 kg 70,0%
    Hronské rameno Plavno (MsO B. Bystrica) 3,7 ha Kaprový 300 kg 257,0 kg 85,6%
    VN Žilina (Rada SRZ) 255 ha Kaprový 600 kg 199,0 kg 33,0%
    VN Liptovská Mara (Rada SRZ) 2 160 ha Kaprový 1 000 kg 1 043,0 kg 104,3%

    Príjem za predaj povolení sa znižuje, a tým menej prostriedkov má organizácia na nákup násad. Potom nastáva situácia, že organizácia z obmedzených finančných zdrojov často splní iba minimálne zarybnenie pôvodných druhov a za zvyšok finančných prostriedkov nakúpi násadu PD2, aby uspokojila požiadavku členskej základne. Pokles záujmu o pôvodného pstruha potočného pociťujú aj chovatelia rýb a jeho násadu je čoraz ťažšie predať.

    Zarybnenie a úlovky pstruha dúhového v revíroch SRZ, kategória PD2
    Rok Zarybnenie
    PD2 v kg Úlovky
    v kg Návratnosť
    v %
    2007 69 384 36 998 53,3
    2008 70 423 36 496 51,8
    2009 75 578 44 890 59,4
    2010 61 071 42 382 69,4
    2011 79 202 46 806 59,1

    Na záver
    Pstruh dúhový je vhodnou doplnkovou rybou v lososových aj kaprových rybárskych revíroch. Je vyhľadávanou športovou rybou, má taktiež kvalitnú svalovinu. Je aj vhodnou športovou rybou v revíroch s režimom chyť a pusť. Najmä v tečúcich pstruhových a lipňových vodách by však nemal predstavovať najväčší objem vysadených rýb. Na začiatku pstruhovej sezóny môže slúžiť ako tzv. nárazníková ryba pri zvýšenom rybárskom tlaku. Nie je však záväzné vypustiť násadu pstruhov do revíru deň pred sezónou napriek tomu, že korytom prechádzajú vysoké prietoky. Vzhľadom na uvedené údaje je vhodnejšie vysádzať pstruha dúhového skôr do vodných nádrží alebo iných uzavretých vodných plôch, kde je vyhovujúca kvalita vody, a tým zabrániť ich migrácii do iných revírov. Do tečúcich vôd by z hľadiska rybárskeho hospodárenia bolo vhodnejšie nasádzať mladšie vekové kategórie pstruha dúhového. Aj pstruh dúhový vie zhodnocovať prirodzenú produkciu prostredia, nemožno ho však vyloviť krátko po vysadení do revíru.

    #533

    jurdo1
    Účastník (Participant)

    Som nakŕmil :

    #534

    Kirk84
    Účastník (Participant)

    Pekny film 🙂

    #535

    hospodar
    Účastník (Participant)

    Mal by si to pozrieť každý a tak trošku sa aj zamyslieť.Odporúčam aj ja.

Zobrazuje sa 9 príspevkov - 1 až 9 (z celkového počtu 9 )

Musíte byť prihlásený any ste mohli odpovedať na túto tému