- This topic has 17 odpovedí, 6 hlasov, and was last updated pred 8 years, 3 months by
.
-
Príspevky
-
30.8.2016 bolo do našich revírov vysadených 30000 ks Pp1 – 10cm
a 6000 ks Li1 – 10cm.
Ale to nikoho nezaujíma…Tak takéto informácie zaujímajú práve mňa. Chcel by som vedieť kde sa rybky vysadili. Lebo v poslednej dobe ma tá vášeň rybárčenia nejako opúšťa. Nechcem si ryby brať chcem si ich aspoň zachytať. A je to stále horšie. Úsek CHaP ma nadchol ale pozrite sa na to teraz. Zarastené, bez rýb, bez kontroly a to nám tečie pod nosom niečo čo by nám iný závideli. Prečo si už konečne nezačneme vážiť aj tečúce vody? Prečo musím chodiť stále ďalej , keď chcem vidieť pstruha alebo lipňa. Kedy si nás konečne niekto všimne?
Skutočne ma to mrzí, keď musím opisovať takúto situáciu.Ján Čechmánek
Všetky informácie o mieste počte a dátume priebežného zarybňovanie sú tu:
//www.facebook.com/Priebežné-zarybňovanie-revírov-SRZ-Prievidza-2016-605655109599167/?ref=aymt_homepage_panel
Neboj sa Janko, vŕby, čo mi tam opäť prerástli pôjdu v zime dole, a jelše na pravom brehu už vyzerajú celkom dobre, cez rok z nich orezávam tie ťahavé mrchy.Bobra nemáme, ako je to nad Novákmi, tak musíme pracovať sami. Trávu a ostatné kosiť nebudem, to nechám na povodie Váhu. A to, že sú tam ryby viem na 100%,videl som ako ich tam dávajú-dávam, akurát pri príchode ich všetky poplašíme, keď si chceme zachytať. Dokonca aj 70ks rakov sme tam dali.
P.s. Skôr mám obavu, že až presunú stroje z Handlovky na Našu CHaP Nitru, a prehrabú ju, čiže spravia „protipovodňové upravenie toku“, tak bude celá moja práca v prdeli. To isté spravia na celom Slovensku, pokiaľ budú eurofondy pre majiteľov tých bagrov.Na odstránení nežiadúcich porastov má záujemaj správca povodia , chceli to robiž aj tohoto roku , ale plán brigád bol na svete a nechcem prerábať už rozbehnuté veci , dohodol som sa ,že rieku spravíme na jar 2017 , problém je , že to zaplatíme mi , benzín , brigády a pod., štát neprispeje nič a má to robiť , môžeme to urobiť pre naše potešenie.
Čo sa týka obsádky rýb , ja som spokojný a chránený úsek nadmieru dobre pôsobí na podustvu a mrenu , iné prúdomilné ryby bohužiaľ , skús odmerať cez horúčavy teplotu vody , prirátaj schopnosť migrácie za potravou , kvalitu po letnej búrke , nechcem sa rozpisovať neviem ti to vysvetliť pár vetami . Z mojej strany som urobil všetko čo môžem , ale prekážok je čím ďalej tým viac.Vydržať .
Kde sa dali rybky zaujima aj mna. Hlavne male lipne, lebo tie zacinaju byt raritou. Pritom vedia tak potesit. Mreny a poductvy na CHAP su len je ich tam tazsie chytit ako inde. Pstruhy potocne su tiez ale v lete skoro iba na splave. Velke duhaky sa nejako pominuli, asi ich splavilo. Mna by tiez zaujimalo, co sa bude robit s Handlovkou. Planuje sa nieco ci sa ponecha ako jalcova voda. 🙂
Zarybňovanie je uvedené v tabuľke . Nitra č. 6b dosahuje teploty počas leta aj nad 20 stupňov. Nie som kúzelník , ak poznáš biológiu rýb treba sa nad tým zamyslieť. Čo sa týka lipňa prebehla aj konferencia na jeho záchranu , mi nemáme podmienky a v budúcnosti určite zrušíme lipňovku a aj zarybňovanie lipňom. O príčinách ti prečítam viac stranový elaborát. Handlovka je rieka , ktorá dosahuje aj 23 stupňov , nával horúcej vody na Nitre a Handlovke po búrkach je aj teplota 25 stupňov. Začnite chrániť lesy a prerobte zákon o ochrane krajiny a prírody . Chýba voda , a chýba zima .O rybožravcoch sa ani radšej nerozpisujem.
Závery
zo Seminára k problematike lipňových vôd
konaného dňa7.9.2016 v Žiline
Na základe odprezentovaných príspevkov ohľadom obhospodarovania lipňových rybárských revírov
ako aj reprodukcie a odchovu lipňa tymiánového a na základe odbornej diskusie sa účastníci seminára
zjednotili v názore, že je nevyhnutné aby Slovenský rybársky zväz ako najvýznamnejší uživatel rybárských
revírov na Slovensku venoval tejto problematike zvýšenú pozornosť a prijímal účinné opatrenia na
zlepšenie aktuálneho stavu.
Na seminári bolo konštatované, že pokračujúce zhoršenie stavu ichtyofauny lipňových vôd je zložitý
problém (na seminári odzneli negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú výskyt lipňa) a na jeho riešenie musí byť
vypracovaná Komplexná štúdia zameraná na obhospodarovanie lipňových vôd, pričom sa využijú najnovšie
skúsenosti a vedecké poznatky. Vypracovaná štúdia ako aj jej závery budú slúžiť pre potreby ZO SRZ.
Pozornosť je potrebné venovať najmä:
v oblasti ochrany lipňa tymiánového je potrebné do pripravovanej novely zákona o rybárstve
a vykonávacej vyhlášky presadiť niektoré opatrenia na ochranu lipňových vôd vrátane lipňa
tymianového, pričom je dôležité presadzovať opatrenia na zabránenie zhoršovania súčasného stavu
vrátane ochrany vodných biotopov, ochranu rybárstva a tiež niektoré opatrenia na ochranu
reofilných druhov pri výkone rybárského práva (napr. zvýšenie lovnej miery lipňa na 35 cm).
Za týmto účelom účastníci seminára zašlú svoje návrhy k zákonu a vyhláške v termíne do 30.9.2016
na sekretariát Rady SRZ
systém a spôsoby obhospodarovania rybárských revírov s výskytom lipňa orientovať na prevenciu a
obmedzovanie negatívnych vplyvov, ktoré znižujú prirodzenú reprodukciu lipňa a tiež jeho
prirodzený výskyt v našich riekach; naďalej na vhodných úsekoch rybárskych revírov vyhlasovať
„chránené rybárské oblasti“, „neresiská a zimoviská rýb“ a tiež podporovať úseky s režimom „chyť a
pusť“ a aktualizovať lokality „Vody vhodné pre život a reprodukciu rýb“
pre potreby získavania informácií o stave ichtyofauny je možné využívať údaje z evidencie pri
organizovaní športových podujatí organizovaných Slovenkým rybárskym zväzom-Rada Žilina
Odborom športovej činnosti (LRU-mucha)
v oblasti chovu a umelej reprodukcie lipňa je potrebné každoročne zabezpečiť dostatok násad,
pričom zvýšenú pozornosť je potrebné venovať najmä jej kvalite. Za týmto účelom vypracovať
koncepciu odchovu násad lososovitých druhov rýb vrátane lipňa a to aj vrátane cenotvorby
zarybňovanie násadami lipňa prispôsobovať miestnym podmienkam s cieľom čo najväčšej
adaptability a prežitia násad po vysazení
zarybňovať všetkými vekovými kategóriami od rychleného Lir až po Li1+; vysadzovanie násad
sústreďovať prevažne na obdobie od mája do 15. septembra
naďalej účinne bojovať proti rybožravým predátorom; za týmto účelom spracovať metodický pokyn
pre výpočet škôd a začať vyčísľovať škody aj na rybárských revíroch
presadzovať myšlienku Integrovanej ochrany prírody a krajiny v jednotlivých povodiach
propagovať SRZ a snažiť sa zvýšiť záujem o rybárstvo a to aj od pracovníkov štátnej správy
zefektívniť spoluprácu ZO SRZ so správcom vodných tokov
spracovať projekty (napr. z Environmentálneho fondu), na podporu zarybňovania, príp.
rekonštrukciu rybochovných zariadení SRZ a po vhodnej analýze pripraviť aj viacročný projekt na
zlepšenie prirodzených biotopov vrátane monitoringu ichtyofauny lipňových vôd
SRZ má tiež možnosť využívať príjem finančných prostriedkov prostredníctvom 2% dane
Uvedené návrhy budú poskytnuté na nadchádzajúce zasadnutie Rady SRZ.Ano, stym sa neda nesuhlasit ze velkou pricinou ubytku ryb na tecucich vodach je zmena prirodnych podmienok a zly vplyv cloveka na ekosystemy. Z nasich revirov sa lipnovi dari myslim si iba na Nitrici č.4. Mohli by sme ho zachovat aspon tam :).
Ja som za , každý rok vynakladáme na lipňa 2 a 3 tisíc € , výsledok 10 úlovkov , vyskúšal som všetky kombinácie a možnosti , Nitrica č. 4 je skutočne jediná voda v okrese , kde dochádza k neresu lipňa , ak by boli na svete 4 medvede vynaložíme miliony na ich záchranu , ak sa jedná o 4 lipne rozhodneme sa ich zabiť , to je holý fakt , naozaj veľa ľudí si myslí , že sú to vyhodené peniaze ,ktoré treba prejesť vo forme amerických hibridov , alebo ľudovo dúhačikov , ja som za udržanie populácie všetkými možnými prostriedkami aj keď lipeň je nepôvodný druh na Nitrici ako takej a bol vysadený v roku 1936 a dobre sa udomácnil. Som za zvýšenie miery na 30 cm, aj keď sa stane na Nitrici vlastne chráneným druhom ,ale na to treba aj podporu .
To je velka pravda. Ide o to ze vacsina rybarov si vazi iba ulovky ktore si zoberu domov. Laicka spolocnost si mysli ze ryby su iba na jedenie. Ale to je uz stara pesnicka. Pozriet sa z mosta do rieky, vidiet, ako rieka zije to je paradny pocit. Nehovoriac o poteseni z dobreho lovu. Pre toto treba zarybnovat. Lipen nad 30 cm urcite dobry napad. A veru na Nitrici su aj okolo 35cm. Aspon minuly rok boli 🙂
Zdravím všetkých milovníkov pstruhov myslím lovcov nie gurmánov a tých lovcov skôr muškárov ako rybyčkárov…stále viac sa stretávam s názormi že rýb v potokoch máme menej a menej a príčinou sú rybožravy predatory u nás skôr alebo hlavne vydra a volavka chvalabohu, že kormorány nás ešte obchádzajú. V tejto súvislosti si spomínam, že hospodár na členskej schôdzi asi pred 2 al.3 rokmi spomýnal, že niekde v Čechách rozmiestnili v neakých úsekoch toku umele úkryty pre pstruhy, ktoré ich chránili hlavne pred vydrou a že sa tam výrazne zvýšila populácia pstruhov…dúfam, že si hospodár spomenie na to…s niečim podobným som sa stretol na MRK.cz v članku pomáhame pstruhom a tak som si spomenul na to čo hovoril hospodár a chcem sa spytať či sa nepokúšal o taky experiment alebo či by to bolo možne alebo či na rozmiestnenie takých úkrytov treba neaké povolenia…
ono to je asi tak pri reguláciach sa nesmie do koryta umiestňovať nič , a v tých prírodných to netreba , tých prírodných je málo a tých druhých veľa , bolo by to fajn , skôr by som rozmýšľal nad nejakou kombináciu trubičiek a betónu , aby to malo estetický vzhľad , vyšpekulovať niečo čo by nezmenšilo prietočnosť koryta a zároveň poskytlo úkryt rybám , ja som vtedy hovoril , aby si to ľudia vyskúšali , ak majú potok za záhradou ,legálne s potrubiami by to asi neprešlo
Tak ja sa o niečo také pokúsim aspom v úsekoch, ktoré rád navštevujem. Pracujem v oblasti, kde rôzne rúrky novodúrky alebo zemné chraničky na kable sa mi budú dať zohnať a volako ich pomaskujem. Ale asi až keď opadne šialenstvo, ktoré začne 16. apríla myslím, že po 15. máji by to šlo. Lontroši nabehnú na priehrady a pri potokoch už bude kľud mám obavu, že by ma mohol nejaký lontroš pri vkladani úkrytov obviniť, že chytam do ruky, keď sa budem máčať…
- Musíte byť prihlásený any ste mohli odpovedať na túto tému