Tak takéto informácie zaujímajú práve mňa. Chcel by som vedieť kde sa rybky vysadili. Lebo v poslednej dobe ma tá vášeň rybárčenia nejako opúšťa. Nechcem si ryby brať chcem si ich aspoň zachytať. A je to stále horšie. Úsek CHaP ma nadchol ale pozrite sa na to teraz. Zarastené, bez rýb, bez kontroly a to nám tečie pod nosom niečo čo by nám iný závideli. Prečo si už konečne nezačneme vážiť aj tečúce vody? Prečo musím chodiť stále ďalej , keď chcem vidieť pstruha alebo lipňa. Kedy si nás konečne niekto všimne?
Skutočne ma to mrzí, keď musím opisovať takúto situáciu.

Ján Čechmánek

Neboj sa Janko, vŕby, čo mi tam opäť prerástli pôjdu v zime dole, a jelše na pravom brehu už vyzerajú celkom dobre, cez rok z nich orezávam tie ťahavé mrchy.Bobra nemáme, ako je to nad Novákmi, tak musíme pracovať sami. Trávu a ostatné kosiť nebudem, to nechám na povodie Váhu. A to, že sú tam ryby viem na 100%,videl som ako ich tam dávajú-dávam, akurát pri príchode ich všetky poplašíme, keď si chceme zachytať. Dokonca aj 70ks rakov sme tam dali.
P.s. Skôr mám obavu, že až presunú stroje z Handlovky na Našu CHaP Nitru, a prehrabú ju, čiže spravia „protipovodňové upravenie toku“, tak bude celá moja práca v prdeli. To isté spravia na celom Slovensku, pokiaľ budú eurofondy pre majiteľov tých bagrov.

Kde sa dali rybky zaujima aj mna. Hlavne male lipne, lebo tie zacinaju byt raritou. Pritom vedia tak potesit. Mreny a poductvy na CHAP su len je ich tam tazsie chytit ako inde. Pstruhy potocne su tiez ale v lete skoro iba na splave. Velke duhaky sa nejako pominuli, asi ich splavilo. Mna by tiez zaujimalo, co sa bude robit s Handlovkou. Planuje sa nieco ci sa ponecha ako jalcova voda. 🙂

Závery

zo Seminára k problematike lipňových vôd
konaného dňa7.9.2016 v Žiline
Na základe odprezentovaných príspevkov ohľadom obhospodarovania lipňových rybárských revírov
ako aj reprodukcie a odchovu lipňa tymiánového a na základe odbornej diskusie sa účastníci seminára
zjednotili v názore, že je nevyhnutné aby Slovenský rybársky zväz ako najvýznamnejší uživatel rybárských
revírov na Slovensku venoval tejto problematike zvýšenú pozornosť a prijímal účinné opatrenia na
zlepšenie aktuálneho stavu.
Na seminári bolo konštatované, že pokračujúce zhoršenie stavu ichtyofauny lipňových vôd je zložitý
problém (na seminári odzneli negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú výskyt lipňa) a na jeho riešenie musí byť
vypracovaná Komplexná štúdia zameraná na obhospodarovanie lipňových vôd, pričom sa využijú najnovšie
skúsenosti a vedecké poznatky. Vypracovaná štúdia ako aj jej závery budú slúžiť pre potreby ZO SRZ.
Pozornosť je potrebné venovať najmä:
 v oblasti ochrany lipňa tymiánového je potrebné do pripravovanej novely zákona o rybárstve
a vykonávacej vyhlášky presadiť niektoré opatrenia na ochranu lipňových vôd vrátane lipňa
tymianového, pričom je dôležité presadzovať opatrenia na zabránenie zhoršovania súčasného stavu
vrátane ochrany vodných biotopov, ochranu rybárstva a tiež niektoré opatrenia na ochranu
reofilných druhov pri výkone rybárského práva (napr. zvýšenie lovnej miery lipňa na 35 cm).
Za týmto účelom účastníci seminára zašlú svoje návrhy k zákonu a vyhláške v termíne do 30.9.2016
na sekretariát Rady SRZ
 systém a spôsoby obhospodarovania rybárských revírov s výskytom lipňa orientovať na prevenciu a
obmedzovanie negatívnych vplyvov, ktoré znižujú prirodzenú reprodukciu lipňa a tiež jeho
prirodzený výskyt v našich riekach; naďalej na vhodných úsekoch rybárskych revírov vyhlasovať
„chránené rybárské oblasti“, „neresiská a zimoviská rýb“ a tiež podporovať úseky s režimom „chyť a
pusť“ a aktualizovať lokality „Vody vhodné pre život a reprodukciu rýb“
 pre potreby získavania informácií o stave ichtyofauny je možné využívať údaje z evidencie pri
organizovaní športových podujatí organizovaných Slovenkým rybárskym zväzom-Rada Žilina
Odborom športovej činnosti (LRU-mucha)
 v oblasti chovu a umelej reprodukcie lipňa je potrebné každoročne zabezpečiť dostatok násad,
pričom zvýšenú pozornosť je potrebné venovať najmä jej kvalite. Za týmto účelom vypracovať
koncepciu odchovu násad lososovitých druhov rýb vrátane lipňa a to aj vrátane cenotvorby
 zarybňovanie násadami lipňa prispôsobovať miestnym podmienkam s cieľom čo najväčšej
adaptability a prežitia násad po vysazení
 zarybňovať všetkými vekovými kategóriami od rychleného Lir až po Li1+; vysadzovanie násad
sústreďovať prevažne na obdobie od mája do 15. septembra
 naďalej účinne bojovať proti rybožravým predátorom; za týmto účelom spracovať metodický pokyn
pre výpočet škôd a začať vyčísľovať škody aj na rybárských revíroch
 presadzovať myšlienku Integrovanej ochrany prírody a krajiny v jednotlivých povodiach
 propagovať SRZ a snažiť sa zvýšiť záujem o rybárstvo a to aj od pracovníkov štátnej správy
 zefektívniť spoluprácu ZO SRZ so správcom vodných tokov
 spracovať projekty (napr. z Environmentálneho fondu), na podporu zarybňovania, príp.
rekonštrukciu rybochovných zariadení SRZ a po vhodnej analýze pripraviť aj viacročný projekt na
zlepšenie prirodzených biotopov vrátane monitoringu ichtyofauny lipňových vôd
 SRZ má tiež možnosť využívať príjem finančných prostriedkov prostredníctvom 2% dane
Uvedené návrhy budú poskytnuté na nadchádzajúce zasadnutie Rady SRZ.

• Táto odpoveď bola upravená pred 9 years, 2 months používateľom Administrator.

Ja som za , každý rok vynakladáme na lipňa 2 a 3 tisíc € , výsledok 10 úlovkov , vyskúšal som všetky kombinácie a možnosti , Nitrica č. 4 je skutočne jediná voda v okrese , kde dochádza k neresu lipňa , ak by boli na svete 4 medvede vynaložíme miliony na ich záchranu , ak sa jedná o 4 lipne rozhodneme sa ich zabiť , to je holý fakt , naozaj veľa ľudí si myslí , že sú to vyhodené peniaze ,ktoré treba prejesť vo forme amerických hibridov , alebo ľudovo dúhačikov , ja som za udržanie populácie všetkými možnými prostriedkami aj keď lipeň je nepôvodný druh na Nitrici ako takej a bol vysadený v roku 1936 a dobre sa udomácnil. Som za zvýšenie miery na 30 cm, aj keď sa stane na Nitrici vlastne chráneným druhom ,ale na to treba aj podporu .

Zdravím všetkých milovníkov pstruhov myslím lovcov nie gurmánov a tých lovcov skôr muškárov ako rybyčkárov…stále viac sa stretávam s názormi že rýb v potokoch máme menej a menej a príčinou sú rybožravy predatory u nás skôr alebo hlavne vydra a volavka chvalabohu, že kormorány nás ešte obchádzajú. V tejto súvislosti si spomínam, že hospodár na členskej schôdzi asi pred 2 al.3 rokmi spomýnal, že niekde v Čechách rozmiestnili v neakých úsekoch toku umele úkryty pre pstruhy, ktoré ich chránili hlavne pred vydrou a že sa tam výrazne zvýšila populácia pstruhov…dúfam, že si hospodár spomenie na to…s niečim podobným som sa stretol na MRK.cz v članku pomáhame pstruhom a tak som si spomenul na to čo hovoril hospodár a chcem sa spytať či sa nepokúšal o taky experiment alebo či by to bolo možne alebo či na rozmiestnenie takých úkrytov treba neaké povolenia…

Tak ja sa o niečo také pokúsim aspom v úsekoch, ktoré rád navštevujem. Pracujem v oblasti, kde rôzne rúrky novodúrky alebo zemné chraničky na kable sa mi budú dať zohnať a volako ich pomaskujem. Ale asi až keď opadne šialenstvo, ktoré začne 16. apríla myslím, že po 15. máji by to šlo. Lontroši nabehnú na priehrady a pri potokoch už bude kľud mám obavu, že by ma mohol nejaký lontroš pri vkladani úkrytov obviniť, že chytam do ruky, keď sa budem máčať…