Niečo z histórie , čo platí aj v súčasnosti : autor Žitnay rok 1974 v práci je porovnávaných niekoľko revírov po celom Slovensku , úryvok:
V tomto smere sú veľmi poučné výsledky hospodárenia v Nováckej priehrade, vypustenej a vylovenej v roku 1967.
Úplné vypustenie a vylovenie nádrže v roku 1967 poskytlo takto možnosť bilancovať hospodárske výsledky za pomerne dlhé obdobie (1955- 1967). Nebude preto od veci všimnúť si túto bilanciu podrobnejšie, a to so zreteľom na zubáča na úlovkoch v období 1955-1967 a násady aj úlovky šťuky porovnávame – čo do množstva a hodnoty – s násadami a úlovkami zubáča (v tom istom období).
Z prehľadu vyplývajú viaceré praktické závery, ktoré vyznievajú v prospech zubáča, a preto by sa mali využiť v praxi.
Obsádka nováckej priehrady sa formovala v súlade so všeobecne známymi zákonitosťami: prvé kroky sa niesli v znamení mohutného nástupu šťuky. Na čerstvo zaliatych pozemkoch našla výborné podmienky na prirodzené rozmnožovanie, na odchov plôdika (nebolo ešte veľa škodcov) a iste aj na rýchly rast. V týchto rokoch jestvovania priehrady šťuka zubáča celkom zatlačila; na úlovkoch participoval iba zlomkom. No roku 1960 začali stavy šťúk v nádrži rapídne klesať. Prečo? Lebo po niekoľkých rokoch sa natoľko zhoršilo prostredie priehrady, že šťuka v nej už nenachádzala dobré a vhodné podmienky na prirodzené rozmnožovanie. V nováckej nádrži prudko poklesli stavy šťuky aj preto, lebo patrí medzi ľahšie loviteľné ryby. Súčasne – počnúc šiestym rokom existencie priehrady – začali sa v nej rýchlo zvyšovať stavy zubáča. Roku 1960 tvorili už úlovky zubáča (v porovnaní so šťukou) 22,8% váh, prípadne 25,8% cenovej hodnoty úlovkov. V ďalších rokoch sa zubáč ešte viac rozšíril a upevnil svoje postavenie. V celkovom priemere (vo vyjadrení množstva) si však šťuka prevahu preda len udržala (67,1% kusa a 66,2% kg podielu šťuky v porovnaní s 32,9% kusa a 33,8% kg podielu zubáča). No v priebehu ďalších rokov (nebyť vypustenia vody a odlovu rýb z priehrady) by sa bola prevaha zubáča neprestajne zvýrazňovala.
Vo vyjadrení finančnej hodnoty bola však prevaha šťuky už menej presvedčivá (59,3% hodnoty šťuky a 40,7% hodnoty zubáča).
V záujme objektivity sa v tejto súvislosti žiada porovnať ešte hodnoty vysadzovania násad šťuky pre zubáča. Na hodnote násad a zúčastňoval iba 12% ( 88% hodnoty išlo na násady šťuky), takže podiel na úlovkoch bol mimoriadne priaznivý.
Veľmi zaujímavé je aj porovnanie, nakoľko sa znásobili hodnoty násad, t.j. aká bola návratnosť vložených investícií. Tento ukazovateľ je dobrým svedectvom obhospodarovania nádrže, lebo z preinvestovaných 180,-Kčs sa 388,-Kčs hodnoty získalo na kaproch, 1913,-Kčs na šťukách a až 5737.-Kčs z hodnoty na zubáčoch. Je zrejmé, že tieto ekonomické ukazovatele treba hodnotiť triezvo, lebo do priehrady sa vpúšťali plôdiky šťuky (s jej prirodzeným rozmnožovaním sa dalo uvažovať iba v prvých rokoch jestvovania nádrže) a jednoročné i dvojročné násady kapra, ktoré sú pomerne drahé. Naproti tomu sa vysadzovali oplodnené ikry zubáča a tie sú cenove veľmi prístupné. Zubáč si však v priehrade pomohol sám: našiel si v nej podmienky na prirodzené rozmnožovanie, kým kapor a šťuka nie.
V priehrade Rudno rastie zubáč pomalšie a vôbec najpomalšie spomedzi všetkých sledovaných lokalít. V prvom roku je iba 6,3cm dlhý a váži 4g, v druhom roku dosahuje 13cm a 30g, v treťom roku sotva 19cm a ani nie 100g, vo štvrtom roku je 26cm dlhý a váži 225g. Jeho priemerný ročný prírastok je 64mm a 56g. Na centimeter prírastku na dĺžke je prírastok na váhe v prvom roku iba 0,5g, v treťom roku 10g a vo štvrtom roku 19,6g.
Zubáč z nováckej priehrady v porovnaní s predchádzajúcimi lokalitami najrýchlejšie rastie. Jeho priemerný ročný prírastok je 75mm a 500g a v jednotlivých rokoch dosahuje tieto hodnoty: v prvom roku 13cm a 23g, v druhom roku 23cm 140g, v treťom roku 33cm a 420g, vo štvrtom roku 42cm a 850g, v piatom roku 49cm a 1550g, v šiestom roku 56cm a 2400g, v siedmom roku 61cm a 3100g, v ôsmom roku 65cm a 4000g a napokon v deviatom roku 67cm a 4500g. Vidíme teda, že aj napriek relatívnemu dobrému rastu dosahuje váhu 1kg a lovnú mierku prakticky až medzi štvrtým a piatym rokom.

Asi takto by sa malo hospodáriť hodím do vody 200 éčok a vytiahnem 1000 éčok.